Príbeh Rómea a Júlie Ďalekého východu

Vstúpte do tajomného sveta starej Číny, kde sa bohatstvo a moc prelínajú s krehkosťou ľudského osudu. Sen o Červenom pavilóne je najslávnejší a najpôsobivejší čínsky román všetkých čias, často označovaný za príbeh „Rómea a Júlie Ďalekého východu“.

Monumentálna rodinná sága z 18. storočia odkrýva intímny život aristokratického rodu Ťia, ktorý sa ocitá na vrchole slávy, no zároveň nezadržateľne smeruje k pádu do nemilosti cisára.

Ústredným motívom je hlboko dojímavý, tragický milostný príbeh rebelujúceho mladíka Paojüa a jeho sesternice, chorľavej, melancholickej poetky Lin Tajjü. Podarí sa ich čistému citu prežiť v nemilosrdnom svete sociálnych konvencií?

Tento monumentálny klenot čínskej a zároveň i svetovej literatúry vychádza na Slovensku teraz po prvýkrát ako celistvé, ucelené dielo – všetky 4 zväzky naraz – v krásnom a unikátnom zberateľskom vydaní vydavateľstva Ursa Minor.

Celoživotné dielo Mariny Čarnogurskej

Preklad románu a sprievodné štúdie sú celoživotným dielom poprednej slovenskej sinologičky Mariny Čarnogurskej, na ktorom kontinuálne pracovala po celý svoj život. Jej práca však predstavuje oveľa viac než len prekladateľský unikát a nezabudnuteľný estetický zážitok plný prózy a podmanivej poézie. Je výsledkom vedeckého výskumu, ktorý zásadne prepisuje dejiny svetovej redológie. Čarnogurská v svojich štúdiách odhaľuje, že dielo nevzniklo pre obyčajné pobavenie más, ale ako geniálne zašifrovaný autobiografický kryptogram. Podľa nej ho autor písal ako reakciu na osobnú traumu a utajenú politickú obžalobu samotného cisára za kruté represie voči svojej rodine.

Prekladateľka na základe textových analýz a vzácnej mongolskej kópie rukopisu ako jedna z prvých na svete dokazuje, že kompletných 120 kapitol napísal sám Cchao Süečchin. Vyvracia tým mýtus, že záverečných 30 kapitol dopísal až neskorší editor Kao E. Slovenský čitateľ tak dostáva do rúk fascinujúcu vedeckú detektívku, bez ktorej nie je možné plne pochopiť dušu tradičnej Číny.

Keby sa Nobelova cena za literatúru udeľovala aj posmrtne, žiadne iné dielo by si ju nezaslúžilo viac ako práve Sen o Červenom pavilóne.

Prepašovaný originál a práca v tichu pracovne

Tento príbeh sa začal písať v roku 1978. Politická perzekúcia rodiny zakázala slovenskej sinologičke a filozofke Marine Čarnogurskej prekladateľskú aj publikačnú činnosť. Odmietla však prísť o svoje vedomosti a kontakt s čínskym písmom. Rozhodla sa pre odvážny krok – preložiť najrozsiahlejší a najkomplexnejší román čínskej literatúry: Sen o Červenom pavilóne.

Jej brat jej z Kanady potajme prepašoval do Maďarska a následne sesternica s obrovským strachom do vtedajšieho Československa kópiu originálu. Každé jedno ráno, v absolútnom tichu svojej pracovne, kým jej deti spali, ručne prepisovala a prekladala znak po znaku. Pôvodne verila, že ide o tradičný príbeh pre pobavenie más. Počas rokov mravčej práce v nej však dozrelo hlboké presvedčenie, že drží v rukách niečo oveľa väčšie. Výskumu tohto diela nakoniec zasvätila takmer 50 rokov svojho života.

Vedecký prevrat, prepisujúci dejiny redológie

V roku 1990 bola Marina Čarnogurská rehabilitovaná a ako vedkyňa Ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) upriamila svoje bádanie na samotného autora a podmienky jeho života. Jej celoživotný výskum priniesol prelomové závery, ktoré zásadne menia pohľad svetovej redológie:

• Zašifrovaný autobiografický kryptogram: Dokázala, že autor Cchao Süečchin nepísal román pre pobavenie verejnosti. Bola to jeho osobná, hlboko skrytá reakcia na prežitú traumu z krutých cisárskych represií voči jeho rodu.
• Vyvrátenie 200-ročného mýtu: Na základe textových analýz a vzácnej mongolskej kópie rukopisu z princovho paláca ako jedna z prvých na svete dokázala, že kompletných 120 kapitol napísal sám Cchao Süečchin. Vyvrátila tým teóriu, že záverečných 30 kapitol dopísal neskorší editor.

Slovenský čitateľ tak dostáva do rúk viac než len román – dostáva fascinujúcu vedeckú detektívku a kľúč k pochopeniu čínskej duše.

Absolútne uznanie na Pekinskej univerzite

Celoživotná práca slovenskej sinologičky dosiahla svoj vrchol tam, kde samotné dielo vzniklo. V júni 2026 bolo toto unikátne slovenské štvorzväzkové vydanie oficiálne predstavené na Svetovej sinologickej konferencii na Pekinskej univerzite kultúry a jazyka (BLCU).

Revolučné vedecké závery Mariny Čarnogurskej o autorstve a kryptografickej povahe textu vyvolali medzi svetovými odborníkmi a čínskou akademickou obcou obrovské uznanie, rešpekt a obdiv. V spojení s luxusným remeselným spracovaním kníh tak Slovensko dokázalo vzdať tomuto svetovému klenotu poctu, akú mu doteraz nevzdal žiadny zahraničný vydavateľ na svete.